Aktuality.sk: Seneck├ę jazer├í sa menia na s├║kromn├Ż rezort

blank

Majitelia niektor├Żch ch├ít pri jazer├ích v Senci sa s pozemkami pos├║vaj├║ do jazier. Dokazuje to geometrick├ę zameranie. K├║pili ─Źi zdedili mal├ę chatky, dnes na ich mieste stoja obrovsk├ę vily. Rekrea─Źn├í z├│na pri Slne─Źn├Żch jazer├ích v Senci v├Żrazne men├ş tv├ír, rozhoduj├║ o nej majitelia pozemkov. Mesto toti┼ż nem├í z├ísadn├Ż dokument ani ├║zemn├Ż pl├ín, ktor├Ż by upravoval, ako m├í z├ístavba pri jazere vyzera┼ą. Mnoh├ş majitelia nedodr┼żiavaj├║ ani 3-metrov├Ż vo─żn├Ż p├ís od jazera, ktor├Ż patr├ş mestu a pozemok si ohradili a┼ż k vode. Mesto tvrd├ş, ┼że o nepr├ívnene zabrat├Żch pozemkoch pri jazer├ích vie. Doposia─ż v┼íak neudelilo ┼żiadnu pokutu. Naopak, ich konanie sa chyst├í zlegalizova┼ą. Zauj├şmavos┼ąou je, ┼że jedn├Żm z tak├Żchto majite─żov je aj ─Żubo┼í Klamo. Podnik├í s odpadom a s prim├ítorom Senca Karolom Kv├ílom pripravuje polyfunk─Źn├Ż objekt na spolo─Źn├Żch pozemkoch.

Probl├ęm s pos├║van├şm pozemkov je najvypuklej┼í├ş na Ryb├írskej ulici. B├Żva na nej aj soch├ír Martin Lettrich. Jeho sused ─Żubo┼í Klamo si pri jazere stavia u┼ż druh├║ vilu, jedna m├í tri poschodia, druh├í bude ma┼ą dve. Pozemok si zo strany od jazera dokonca oplotil. Na na┼íe ot├ízky o neleg├ílnom zabrat├ş mestsk├Żch pozemkov nereagoval. ÔÇ×Viete ch├Żba tu mierka. Keby sa to robilo s mierou, nikomu by to neprek├í┼żalo,ÔÇť hovor├ş Martin Lettrich. Hne─Ć ved─ża obrovskej novostavby stoj├ş v kontraste mal├í chatka, ktor├║ projektoval e┼íte ┼átefan Svetko, jeden z autorov budovy Slovensk├ęho rozhlasu. Z druhej strany je zase mal├í chatka patriaca synovi re┼żis├ęra Pavlovi─Źa. Aj na nej je nalepen├í obrovsk├í vila. Majitelia pozemkov maj├║ vo v├Żstavbe pri Slne─Źn├Żch jazer├ích doslova vo─żn├║ ruku. Na to, ako m├í z├ístavba v okol├ş jazier vyzera┼ą, mesto nem├í ┼żiadnu koncepciu.┬áÔÇ×Pre ├║zemie Slne─Źn├ę jazer├í nie s├║ v platnej ├║zemnopl├ínovacej dokument├ícii mesta Senec stanoven├ę z├ív├Ązn├ę regulat├şvy priestorov├ęho usporiadania. Predkladan├ę ┼żiadosti sa posudzuj├║ individu├ílne komisiou v├Żstavby a ├║zemn├ęho pl├ínovania,ÔÇť uv├ídza v stanovisku hovorky┼ła Senca Martina Ostatn├şkov├í.

Pravidl├í s├║ z├írove┼ł aj na ochranu

Pod─ża architekta vo v┼íeobecnosti ch├Żbaj├║ci ├║zemn├Ż pl├ín z├│ny s neusporiadan├Żm charakterom z├ístavby zni┼żuje celkov├║ kult├║rnu hodnotu ├║zemia a teda aj ceny samotn├Żch objektov. ÔÇ×Pr├íve lokalita, kde je tak├Żto stret verejn├ęho a priv├ítneho z├íujmu by mala h─żada┼ą svoje pravidl├í v podrobnom ├║zemnom pl├íne. Napr├şklad Nov├ę mesto nad V├íhom m├í tak├Ż pre Zelen├║ vodu, kde pre chatov├║ z├│nu s├║ stanoven├ę podrobn├ę zastavovacie podmienky, ktor├ę zabezpe─Źuj├║ aj celkov├Ż architektonick├Ż s├║lad celku. Mysl├şm si, ┼że pravidl├í by do ├║zemia priniesli poriadok. Inak sa aj samotn├ş majitelia m├┤┼żu do─Źka┼ą r├┤znych prekvapen├ş zo strany susedn├Żch pozemkov,ÔÇť reagoval Bohumil Kov├í─Ź z ├Üstavu urbanizmu a ├║zemn├ęho pl├ínovania Fakulty architekt├║ry STU v Bratislave. ÔÇ×Asi toto nevidia samotn├ş vlastn├şci, ktor├ş ale ke─Ć pr├şdu do Rak├║ska, tak tam obdivuj├║ a vravia: ÔÇśtu je to nejak├ę in├ęÔÇś. ├üno, je to in├ę, vidia poriadok a poriadok potrebuje pravidl├í, ktor├ę ale musia dodr┼żiava┼ą v┼íetci. Tam maj├║ z├íujem, aby mali dohodnut├ę pravidl├í, lebo vedia, ┼że s├║ v z├íujme celku, ale s├║ s├║─Źasne aj ich ochranou,ÔÇť dodal Kov├í─Ź.

Celoplo┼ín├ę zameranie a┼ż po na┼íich ot├ízkach

Mnoh├ę pozemky u┼ż aktu├ílne zasahuj├║ do polovice 3-metrov├ęho p├ísu okolo jazera, ktor├Ż patr├ş mestu. Takto si mali niektor├ş majitelia zv├Ą─Ź┼íova┼ą svoj pozemok dokonca z├ímerne, ke─Ć┼że svoj p├┤vodn├Ż pozemok si zastavali nadrozmernou stavbou. Vidie┼ą to na geometrickom zameran├ş jazier, ktor├ę si mesto dalo urobi┼ą. Naliehali na to poslanci z Klubu OZ Moje Mesto. Za zabratie verejn├ęho priestranstva samospr├íva norm├ílne vyber├í da┼ł, v tomto pr├şpade to v┼íak zrejme neplat├ş. Po tom, ako sme sa za─Źali o probl├ęmov├ę miesta zauj├şma┼ą, n├ím mesto poslalo vyjadrenie, ┼że ÔÇ×rob├ş celoplo┼ín├ę zameranie Slne─Źn├Żch jazier, ktor├ę bude podkladom pre urbanistick├║ ┼ít├║diu, v ktorom bude celkov├ę vy─Ź├şslenie v┼íetk├Żch probl├ęmov├Żch miestÔÇť.

Biznis na spolo─Źn├Żch pozemkoch

Zauj├şmav├ę je, ┼że prim├ítor mesta Karol Kv├íl z├şskal vlani od mesta Senec (ako od miestne a vecne pr├şslu┼ín├ęho stavebn├ęho ├║radu) pre svoju firmu KVALSTAV rozhodnutie o umiestnen├ş stavby Polyfunk─Źn├Ż objekt. Tak┼że ako ┼ítatut├ír mesta vlastne povolil stavbu svojej firme. Stavba pritom m├í st├í┼ą na pozemkoch ┼ítyroch majite─żov, medzi ktor├Żmi je aj podnikate─ż ─Żubo┼í Klamo, ktor├Ż pri jazer├ích neopr├ívnene zaber├í mestsk├ę pozemky. Prim├ítor na mo┼żn├Ż konflikt z├íujmov nereagoval. ÔÇ×P├ín prim├ítor m├í z├íujem rie┼íi┼ą tieto neopr├ívnen├ę zabratia pozemkov bez oh─żadu na to, o koho ide,ÔÇť odk├ízal cez hovorky┼łu mesta. Z├írove┼ł tvrd├ş, ┼że s p├ínom Klamom nevlastn├ş ┼żiadnu budovu a p├ín Klamo je len jeden zo spoluvlastn├şkov pozemku pod pripravovanou polyfunk─Źnou budovou. Podnikate─ż ─Żubo┼í Klamo na na┼íu ot├ízku, ─Źi to nepova┼żuje za konflikt z├íujmov pr├şpadne ─Źi mu z obchodn├Żch vz┼ąahov s prim├ítorom, neplyn├║ v├Żhody v inej oblasti, neodpovedal.

Zlegalizuj├║ zabratie pozemkov

Hovorky┼ła mesta Senec Martina Ostatn├şkov├í potvrdila, ┼że mesto o t├Żchto poru┼íeniach vie, stavebn├Ż ├║rad vykon├íva pravideln├ę kontroly, no napriek tomu doposia─ż ┼żiadnemu stavebn├şkovi neudelilo pokutu. Situ├íciou sa maj├║ zaobera┼ą poslanci na j├║novom zastupite─żstve. Pod─ża poslankyne Jany Turanskej z Klubu OZ Moje Mesto v┼íak rie┼íen├şm m├í by┼ą n├ívrh dlhodob├ęho n├íjmu pre majite─żov t├Żchto objektov, ─Ź├şm ich konanie mesto vlastne zlegalizuje. O nieko─żko dn├ş to radnica potvrdila. ÔÇ×Pochybenia vlastn├şkov ch├ít, ktor├ş neopr├ívnene zabrali mestsk├ę pozemky na vlastn├ę terasy, u┼ż prerokovala Komisia v├Żstavby a ├║zemn├ęho pl├ínovania, ktor├í odpor├║─Źa mestsk├ęmu zastupite─żstvu pren├íjom t├Żchto pozemkov,ÔÇť p├ş┼íe vo vyjadren├ş Ostatn├şkov├í. Cenu za pren├íjom, pr├şpadne cenu mo┼żn├ęho odpredaja do bud├║cna mala v stredu navrhova┼ą finan─Źn├í komisia s t├Żm, ┼że bude v├Żrazne vy┼í┼íia ako b├Żvaj├║ be┼żne pren├íjmy vzh─żadom na neopr├ívnen├ę zabratie mestsk├Żch pozemkov. ÔÇ×Bude to len odporu─Źenie, z├ív├Ązn├║ cenu a celkov├ę rie┼íenie stanov├ş a┼ż mestsk├ę zastupite─żstvo. Mesto po ur─Źen├ş ceny n├íjmu vyzve osoby, ktor├ę zaberaj├║ pozemky mesta v danej lokalite na uzatvorenie n├íjomnej zmluvy. T├íto cena sa teda d├í ch├ípa┼ą ako ist├Ż sp├┤sob pokuty. Ak n├ísledne k uzatvoreniu zml├║v nepr├şde, bud├║ u┼ż├şvatelia t├Żchto ter├ís vyzvan├ş na odstr├ínenie stavby,ÔÇť uv├ídza mesto vo svojom vyjadren├ş. Za to, ┼że doteraz to mnoh├ş majitelia zneu┼ż├şvali, mesto zrejme nikoho nepl├ínuje potresta┼ą. ÔÇ×N├íjom je mo┼żn├ę ┼żiada┼ą odo d┼ła uzatvorenia platnej n├íjomnej zmluvy, sp├Ątne jedine ┼żalobou na vydanie bezd├┤vodn├ęho obohatenia,ÔÇť p├ş┼íe sa v stanovisku. ─îi by to ┼żalobou vym├íhali, v┼íak nie je zrejm├ę.

─îo je vo verejnom z├íujme, by n├şm malo osta┼ą

Stanovenie n├íjmu ─Źi predaj mestsk├Żch pozemkov dv├şha zo stoli─Źky nielen poslanky┼łu Janu Turansk├║, ktor├í na probl├ęm upozor┼łuje v mestskom zastupite─żstve. Za neakceptovate─żn├ę to pova┼żuje aj ┼í├ęf Nad├ície Zastavme korupciu Pavel Sibyla. ÔÇ×Navrhovan├ę rie┼íenie vzniknutej situ├ície je neakceptovate─żn├ę a je v├Żsmechom v┼íetk├Żm ─żu─Ćom, ktor├ş veria, ┼że Slovensko raz m├┤┼że by┼ą pr├ívnym ┼ít├ítom. Ak je raz nie─Źo verejn├ę priestranstvo a existuje verejn├Ż z├íujem, aby n├şm ─Ćalej zostalo, tak ho s├║─Źasne nemo┼żno sprivatizova┼ą a ignorovanie z├íkona vyk├║pi┼ą nejak├Żm n├íjmom. To sa vylu─Źuje,ÔÇť reagoval na margo pr├şpadu zo Senca. ÔÇ×Je najvy┼í┼í├ş ─Źas, aby z├íkon za─Źal plati┼ą pre v┼íetk├Żch, aj pre bohat├Żch ─żud├ş, ktor├ş si chc├║ zo Seneck├Żch jazier spravi┼ą s├║kromn├║ rivi├ęru. Prim├ítor mesta by sa z konania v tejto veci mal vyl├║─Źi┼ą, lebo je v zjavnom konflikte z├íujmov,ÔÇť dodal Sibyla.

Zauj├şmav├í hist├│ria s ─Źisten├şm jazier

Miestni obyvatelia tvrdia, ┼że situ├ícia je dnes kv├┤li v├Żrazn├ęmu poklesu podzemn├Żch v├┤d a t├Żm aj h─║bky vody v jazere ne├║nosn├í. Poslanky┼ła Jana Turansk├í z├írove┼ł upozor┼łuje, ┼że na jednej strane mesto nerie┼íi probl├ęm so zasyp├ívan├şm jazier, no na druhej strane investuje obrovsk├ę peniaze do ich ─Źistenia, na ktorom sa u┼ż vystriedalo nieko─żko firiem. V roku 2006 mesto jazer├í dalo vy─Źisti┼ą prostredn├şctvom eurofondov, firme Detox, v hodnote okolo 4 mil. eur (120 mil. Sk). Minul├Ż rok v┼íak mesto do ─Źistenia investovalo op├Ą┼ą, tentoraz sumu 16-tis├şc eur, prostredn├şctvom mestskej esero─Źky Spr├íva cestovn├ęho ruchu (SCR). Firma Baktoma, ktor├í ─Źistenie vykon├ívala, pokra─Źuje v ─Źisten├ş aj v tomto roku. To minuloro─Źn├ę ─Źistenie vyhodnotili ako ├║spe┼ín├ę. ÔÇ×Ubudlo 5-tis├şc metrov kubick├Żch organick├Żch usaden├şn, ─Źo je asi 600 n├íkladn├Żch ├íut,ÔÇť povedal konate─ż spolo─Źnosti Baktoma Ji┼Ö├ş Tom├í┼íek pre Senec.tv. Za b├Żval├ęho prim├ítora jazer├í ─Źistili firmy Nautilus a Bratislavsk├ę ┼ítrkopiesky, ktor├Żm v┼íak po n├ístupe nov├ęho prim├ítora Karola Kv├íla zru┼íili zmluvy a vo v├Żberovom konan├ş vyhrala firma Detox. Najvy┼í┼í├ş kontroln├Ż ├║rad vtedy kontrolou zistil, ┼że v├ş┼ąazn├í firma (pozn. Detox) nesplnila podmienky z├íkona o verejnom obstar├ívan├ş, ke─Ć v term├şne konania nemala opr├ívnenie uskuto─Ź┼łova┼ą pr├íce a nebola opr├ívnen├í podnika┼ą v po┼żadovanej ─Źinnosti (pozn. nakladanie s in├Żm ako nebezpe─Źn├Żm odpadom). Tak├íto spolo─Źnos┼ą mala by┼ą mestom z v├Żberov├ęho konania vyl├║─Źen├í. Mesto spr├ívu NK├Ü zobralo na vedomie a firma Detox pokra─Źovala v ─Źisten├ş. Zauj├şmav├ę boli aj sumy, za ktor├ę jazer├í firma Detox ─Źistila. V dvoch etap├ích i┼ílo o celkov├║ sumu v hodnote 120 mil. Sk, teda asi 4 mil. eur. Firma Nautilus to mala urobi┼ą za 23 mil. Sk, teda za takmer 765 tis├şc eur.

Geol├│g: Efekt├şvnej┼íie by bolo bagrovanie

Bakteri├ílne ─Źistenie sa pod─ża odborn├şkov pou┼ż├şva na mal├Żch vodn├Żch ploch├ích a rybn├ş─Źkoch. Pod─ża geol├│ga Du┼íana Bodi┼ía by bolo v tomto pr├şpade ├║─Źinnej┼íie bagrovanie. ÔÇ×Ak chceme splni┼ą podmienku ─Źo najlep┼íej vodov├Żmeny v jazere, tak bagrovanie alebo vys├ívanie je naj├║─Źinnej┼íie, preto┼że odstr├ínime sediment a┼ż na ┼ítrkov├ę podlo┼żie a umo┼żn├şme t├Żm infiltr├íciu podzemnej vody do a z jazera. Prich├ídzaj├║ca podzemn├í voda, pokia─ż nie je kontaminovan├í, prinesie ve─żmi r├Żchle zlep┼íenie kvality vody v jazere,ÔÇť uv├ídza geol├│g. ─Äal┼í├şm zlep┼íen├şm je pod─ża neho zv├Ą─Ź┼íenie objemu vody v jazere vplyvom bagrovania alebo vys├ívania. ÔÇ×Hladina vody v jazere bude ma┼ą potom prirodzen├Ż rozkyv, ktor├Ż bude sledova┼ą rozkyv hladiny podzemnej vody v okol├ş jazera,ÔÇť dod├íva. Na druhej strane je v┼íak pod─ża neho potrebn├ę myslie┼ą aj na ekonomick├║ str├ínku tohto rie┼íenia. Vy┼ąa┼żen├Ż sediment treba niekde ulo┼żi┼ą, to znamen├í ┼że treba urobi┼ą chemick├ę anal├Żzy a hodnoti┼ą ho ako odpad.

 

Scroll to Top