Aktuality.sk: Senecké jazerá sa menia na súkromný rezort

blank

Majitelia niektorých chát pri jazerách v Senci sa s pozemkami posúvajú do jazier. Dokazuje to geometrické zameranie. Kúpili či zdedili malé chatky, dnes na ich mieste stoja obrovské vily. Rekreačná zóna pri Slnečných jazerách v Senci výrazne mení tvár, rozhodujú o nej majitelia pozemkov. Mesto totiž nemá zásadný dokument ani územný plán, ktorý by upravoval, ako má zástavba pri jazere vyzerať. Mnohí majitelia nedodržiavajú ani 3-metrový voľný pás od jazera, ktorý patrí mestu a pozemok si ohradili až k vode. Mesto tvrdí, že o neprávnene zabratých pozemkoch pri jazerách vie. Doposiaľ však neudelilo žiadnu pokutu. Naopak, ich konanie sa chystá zlegalizovať. Zaujímavosťou je, že jedným z takýchto majiteľov je aj Ľuboš Klamo. Podniká s odpadom a s primátorom Senca Karolom Kválom pripravuje polyfunkčný objekt na spoločných pozemkoch.

Problém s posúvaním pozemkov je najvypuklejší na Rybárskej ulici. Býva na nej aj sochár Martin Lettrich. Jeho sused Ľuboš Klamo si pri jazere stavia už druhú vilu, jedna má tri poschodia, druhá bude mať dve. Pozemok si zo strany od jazera dokonca oplotil. Na naše otázky o nelegálnom zabratí mestských pozemkov nereagoval. „Viete chýba tu mierka. Keby sa to robilo s mierou, nikomu by to neprekážalo,“ hovorí Martin Lettrich. Hneď vedľa obrovskej novostavby stojí v kontraste malá chatka, ktorú projektoval ešte Štefan Svetko, jeden z autorov budovy Slovenského rozhlasu. Z druhej strany je zase malá chatka patriaca synovi režiséra Pavloviča. Aj na nej je nalepená obrovská vila. Majitelia pozemkov majú vo výstavbe pri Slnečných jazerách doslova voľnú ruku. Na to, ako má zástavba v okolí jazier vyzerať, mesto nemá žiadnu koncepciu. „Pre územie Slnečné jazerá nie sú v platnej územnoplánovacej dokumentácii mesta Senec stanovené záväzné regulatívy priestorového usporiadania. Predkladané žiadosti sa posudzujú individuálne komisiou výstavby a územného plánovania,“ uvádza v stanovisku hovorkyňa Senca Martina Ostatníková.

Pravidlá sú zároveň aj na ochranu

Podľa architekta vo všeobecnosti chýbajúci územný plán zóny s neusporiadaným charakterom zástavby znižuje celkovú kultúrnu hodnotu územia a teda aj ceny samotných objektov. „Práve lokalita, kde je takýto stret verejného a privátneho záujmu by mala hľadať svoje pravidlá v podrobnom územnom pláne. Napríklad Nové mesto nad Váhom má taký pre Zelenú vodu, kde pre chatovú zónu sú stanovené podrobné zastavovacie podmienky, ktoré zabezpečujú aj celkový architektonický súlad celku. Myslím si, že pravidlá by do územia priniesli poriadok. Inak sa aj samotní majitelia môžu dočkať rôznych prekvapení zo strany susedných pozemkov,“ reagoval Bohumil Kováč z Ústavu urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU v Bratislave. „Asi toto nevidia samotní vlastníci, ktorí ale keď prídu do Rakúska, tak tam obdivujú a vravia: ‘tu je to nejaké iné‘. Áno, je to iné, vidia poriadok a poriadok potrebuje pravidlá, ktoré ale musia dodržiavať všetci. Tam majú záujem, aby mali dohodnuté pravidlá, lebo vedia, že sú v záujme celku, ale sú súčasne aj ich ochranou,“ dodal Kováč.

Celoplošné zameranie až po našich otázkach

Mnohé pozemky už aktuálne zasahujú do polovice 3-metrového pásu okolo jazera, ktorý patrí mestu. Takto si mali niektorí majitelia zväčšovať svoj pozemok dokonca zámerne, keďže svoj pôvodný pozemok si zastavali nadrozmernou stavbou. Vidieť to na geometrickom zameraní jazier, ktoré si mesto dalo urobiť. Naliehali na to poslanci z Klubu OZ Moje Mesto. Za zabratie verejného priestranstva samospráva normálne vyberá daň, v tomto prípade to však zrejme neplatí. Po tom, ako sme sa začali o problémové miesta zaujímať, nám mesto poslalo vyjadrenie, že „robí celoplošné zameranie Slnečných jazier, ktoré bude podkladom pre urbanistickú štúdiu, v ktorom bude celkové vyčíslenie všetkých problémových miest“.

Biznis na spoločných pozemkoch

Zaujímavé je, že primátor mesta Karol Kvál získal vlani od mesta Senec (ako od miestne a vecne príslušného stavebného úradu) pre svoju firmu KVALSTAV rozhodnutie o umiestnení stavby Polyfunkčný objekt. Takže ako štatutár mesta vlastne povolil stavbu svojej firme. Stavba pritom má stáť na pozemkoch štyroch majiteľov, medzi ktorými je aj podnikateľ Ľuboš Klamo, ktorý pri jazerách neoprávnene zaberá mestské pozemky. Primátor na možný konflikt záujmov nereagoval. „Pán primátor má záujem riešiť tieto neoprávnené zabratia pozemkov bez ohľadu na to, o koho ide,“ odkázal cez hovorkyňu mesta. Zároveň tvrdí, že s pánom Klamom nevlastní žiadnu budovu a pán Klamo je len jeden zo spoluvlastníkov pozemku pod pripravovanou polyfunkčnou budovou. Podnikateľ Ľuboš Klamo na našu otázku, či to nepovažuje za konflikt záujmov prípadne či mu z obchodných vzťahov s primátorom, neplynú výhody v inej oblasti, neodpovedal.

Zlegalizujú zabratie pozemkov

Hovorkyňa mesta Senec Martina Ostatníková potvrdila, že mesto o týchto porušeniach vie, stavebný úrad vykonáva pravidelné kontroly, no napriek tomu doposiaľ žiadnemu stavebníkovi neudelilo pokutu. Situáciou sa majú zaoberať poslanci na júnovom zastupiteľstve. Podľa poslankyne Jany Turanskej z Klubu OZ Moje Mesto však riešením má byť návrh dlhodobého nájmu pre majiteľov týchto objektov, čím ich konanie mesto vlastne zlegalizuje. O niekoľko dní to radnica potvrdila. „Pochybenia vlastníkov chát, ktorí neoprávnene zabrali mestské pozemky na vlastné terasy, už prerokovala Komisia výstavby a územného plánovania, ktorá odporúča mestskému zastupiteľstvu prenájom týchto pozemkov,“ píše vo vyjadrení Ostatníková. Cenu za prenájom, prípadne cenu možného odpredaja do budúcna mala v stredu navrhovať finančná komisia s tým, že bude výrazne vyššia ako bývajú bežne prenájmy vzhľadom na neoprávnené zabratie mestských pozemkov. „Bude to len odporučenie, záväznú cenu a celkové riešenie stanoví až mestské zastupiteľstvo. Mesto po určení ceny nájmu vyzve osoby, ktoré zaberajú pozemky mesta v danej lokalite na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Táto cena sa teda dá chápať ako istý spôsob pokuty. Ak následne k uzatvoreniu zmlúv nepríde, budú užívatelia týchto terás vyzvaní na odstránenie stavby,“ uvádza mesto vo svojom vyjadrení. Za to, že doteraz to mnohí majitelia zneužívali, mesto zrejme nikoho neplánuje potrestať. „Nájom je možné žiadať odo dňa uzatvorenia platnej nájomnej zmluvy, spätne jedine žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia,“ píše sa v stanovisku. Či by to žalobou vymáhali, však nie je zrejmé.

Čo je vo verejnom záujme, by ním malo ostať

Stanovenie nájmu či predaj mestských pozemkov dvíha zo stoličky nielen poslankyňu Janu Turanskú, ktorá na problém upozorňuje v mestskom zastupiteľstve. Za neakceptovateľné to považuje aj šéf Nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla. „Navrhované riešenie vzniknutej situácie je neakceptovateľné a je výsmechom všetkým ľuďom, ktorí veria, že Slovensko raz môže byť právnym štátom. Ak je raz niečo verejné priestranstvo a existuje verejný záujem, aby ním ďalej zostalo, tak ho súčasne nemožno sprivatizovať a ignorovanie zákona vykúpiť nejakým nájmom. To sa vylučuje,“ reagoval na margo prípadu zo Senca. „Je najvyšší čas, aby zákon začal platiť pre všetkých, aj pre bohatých ľudí, ktorí si chcú zo Seneckých jazier spraviť súkromnú riviéru. Primátor mesta by sa z konania v tejto veci mal vylúčiť, lebo je v zjavnom konflikte záujmov,“ dodal Sibyla.

Zaujímavá história s čistením jazier

Miestni obyvatelia tvrdia, že situácia je dnes kvôli výraznému poklesu podzemných vôd a tým aj hĺbky vody v jazere neúnosná. Poslankyňa Jana Turanská zároveň upozorňuje, že na jednej strane mesto nerieši problém so zasypávaním jazier, no na druhej strane investuje obrovské peniaze do ich čistenia, na ktorom sa už vystriedalo niekoľko firiem. V roku 2006 mesto jazerá dalo vyčistiť prostredníctvom eurofondov, firme Detox, v hodnote okolo 4 mil. eur (120 mil. Sk). Minulý rok však mesto do čistenia investovalo opäť, tentoraz sumu 16-tisíc eur, prostredníctvom mestskej eseročky Správa cestovného ruchu (SCR). Firma Baktoma, ktorá čistenie vykonávala, pokračuje v čistení aj v tomto roku. To minuloročné čistenie vyhodnotili ako úspešné. „Ubudlo 5-tisíc metrov kubických organických usadenín, čo je asi 600 nákladných áut,“ povedal konateľ spoločnosti Baktoma Jiří Tomášek pre Senec.tv. Za bývalého primátora jazerá čistili firmy Nautilus a Bratislavské štrkopiesky, ktorým však po nástupe nového primátora Karola Kvála zrušili zmluvy a vo výberovom konaní vyhrala firma Detox. Najvyšší kontrolný úrad vtedy kontrolou zistil, že víťazná firma (pozn. Detox) nesplnila podmienky zákona o verejnom obstarávaní, keď v termíne konania nemala oprávnenie uskutočňovať práce a nebola oprávnená podnikať v požadovanej činnosti (pozn. nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom). Takáto spoločnosť mala byť mestom z výberového konania vylúčená. Mesto správu NKÚ zobralo na vedomie a firma Detox pokračovala v čistení. Zaujímavé boli aj sumy, za ktoré jazerá firma Detox čistila. V dvoch etapách išlo o celkovú sumu v hodnote 120 mil. Sk, teda asi 4 mil. eur. Firma Nautilus to mala urobiť za 23 mil. Sk, teda za takmer 765 tisíc eur.

Geológ: Efektívnejšie by bolo bagrovanie

Bakteriálne čistenie sa podľa odborníkov používa na malých vodných plochách a rybníčkoch. Podľa geológa Dušana Bodiša by bolo v tomto prípade účinnejšie bagrovanie. „Ak chceme splniť podmienku čo najlepšej vodovýmeny v jazere, tak bagrovanie alebo vysávanie je najúčinnejšie, pretože odstránime sediment až na štrkové podložie a umožníme tým infiltráciu podzemnej vody do a z jazera. Prichádzajúca podzemná voda, pokiaľ nie je kontaminovaná, prinesie veľmi rýchle zlepšenie kvality vody v jazere,“ uvádza geológ. Ďalším zlepšením je podľa neho zväčšenie objemu vody v jazere vplyvom bagrovania alebo vysávania. „Hladina vody v jazere bude mať potom prirodzený rozkyv, ktorý bude sledovať rozkyv hladiny podzemnej vody v okolí jazera,“ dodáva. Na druhej strane je však podľa neho potrebné myslieť aj na ekonomickú stránku tohto riešenia. Vyťažený sediment treba niekde uložiť, to znamená že treba urobiť chemické analýzy a hodnotiť ho ako odpad.

 

Scroll to Top